Neboj sa , nikto sa s nikym bit nebude.
Marcove reakcie su v pisanej forme trochu prikre, ale je to dobry chlapec.
Otazka bahno ano/nie je podstatne komplexnejsia nez len obsah kovov (nie len tazkych).
Bahenna filtracia ako princip vyuziva niekolko vseobecne znamych fyzikalne-chemickych procesov + pouziva riasy ako sposob spotrebovania zivin.
Verim, ze akvarka mozu fungovat s takmer akymkolvek sposobom filtracie, velke nadrze maju dokonca znacnu samocistiacu schopnost. Na celkovej prosperite nadrze ma podstatne vyssi podiel to, ako zodpovedne k nej akvarista pristupuje, ako je nadrz prerybnena, ako dodrziava karantenu, ci neprekrmuje, ako je osvetlena , ake je v nej prudenie a ci sa osadenstvo dobre znasa navzajom + kopec inych faktorov.
Preto neakceptujem nazory, ze ten alebo tamten "zazrak" je jediny spravny, hlavne ked historia ukazuje preukazatelne vysledky. Nebranim sa pokroku a viem, ze akvarka beziace na bahno maju nizsie naroky na udrzbu (netreba cistit odpenovac a doplnat stopove prvky) ale prave tato nizsia udrzba vedie skor k zanedbavaniu v presvedceni, ze "zazrak" vsetko vyriesi za mna.
Viem kolko mam ryb v akvarkach a viem kolko zradla denne do systemu vlozim. Mnozstvo bielkovin, tukov a cukrov, ktore denne hodim zivocichom sa po prejdeni traviacim systemom zivocichov dostanu do vody. Ryba nie je pes alebo macka, ktora si odskoci do krabice z pieskom, vsetko skonci vo vode v ktorej zije spolu s koralmi , sasankami atd.
Vsetok ten organicky material (odpad) sa musi z akvarka nejako dostat von.
Moznosti je niekolko:
1, vymena vody (v morskej akva neekonomicke, sol je draha)
2, mechanicka filtracia odpenovacom: odstrani z vody vela bielkovin , fosfatov a bohuzial aj dost ziaducich stopovych prvkov (stroncium, jod)
3, denitrifikacia: prebieha v hlbokom (>10cm) dne a v bahne alebo v denitrifikatore , odstrani vsak len dusik
4, naviazanie tychto zivin na rastlinnu hmotu a pravidelne vyhadzovanie tychto rias
Klasicka filtracia sa spolieha hlavne na 1 + 2 , pri bahne absentuje 2, casto sa zanedbava 1 a mystifikuje sa 3 a 4 sposob.
Bahno ma jeden zaujimavy plus a to je pouzitie rias na ktore sa svieti 24h denne. Tieto riasy aj v noci fotosyntetizuju a tym velmi dobre stabilizuju pH.
Dovody, preco bahnu neverim su tieto;
1; zanedbavana vymena vody, to sice nie je priamo chyba bahna , ale je sposobena poverami okolo "zazraku"
2; ziaden sposob odstranovania bielkovin pred tym , nez sa rozlozia na amoniak, dusitany a dusicnany
3; vzhladom na podstatu denitrifikacie, vsetky bielkoviny sa najprv musia rozlozit (ergo znecistit vodu este viac) na jednoduche zluceniny dusika, ktore potom v bahne v silne redukcnom prostredi denitrifikacne bakterie rozlozia na plynny dusik N2 a CO2. Kde beru zdroj uhlika mi ostava zahadou. Tento proces vsak nijakym sposobom neodstranuje zluceniny fosforu, kovy a siru. (toto vsetko je v krmive v nemalych mnozstvach).
4; odstranovanie skodlivin vdaka prirastku hmoty rias vo filtri je precenovane. Podla vypoctov Kapelera by na odstranenie 1g rozlozeneho krmiva vhodeneho do akvarka (kolko tam denne nahadzeme mrazenych , susenych a zivych bielkovin?) museli riasy nabrat asi x10nasobok hmoty, cize na 1g krmiva denne, by som musel denne vysklbat desiatky gramov rias... (nepamatam si to cislo presne, uz tu knihu nemam)
Moje zavery:
- Bahno funguje, OK
- Vacsina jeho majitelov netusi ako
- Vacsina majitelov bahna ma uspechy s nenarocnymi koralmi a rybami, OK, aj ked viem aj o takom , co ma uspechy hlavne s riasami a uhynmi
- vacsina tych, ktori skusali narocne tvrde SPS koraly zaznamenala po prechode na bahno podstatne zhorsenie rastu a zdravia koralov
(na vysvetlenie: niektorym druhom koralov (Xenia, sarcophyton sa dari vo vode s obsahom NO3 >20mg/l , v cistejsej vode chradnu a xenie hynu dost rychlo. Naopak tvrde koraly zle znasaju obsah NO3 nad 10mg/l)
- podla mna, vacsina majitelov bahna pomaha svojim koralom hlavne tym, ze kvoli bahnu zabezpecili dost dobre prudenie, lebo to vycitali na sacku od bahna + stabilizacia pH riasami , ako vedlajsi efekt riasovej komory. Prinos samotneho bahna je diskutabilny.
Cakam na vysledky pokusu jedneho akvaristu z prahy, ktory sa nastval na marketingove blaboly a spravil "bahnofilter bez bahna", nasypal tam namiesto "zazraku" za 1000sk/kg obycajny jemny vapencovy (aragonitovy) piesok zo stavebnin na cca 30sk/kg. Vsetko ostatne ako u bahnofiltrov. Prve vysledky ukazovali, ze na fungovanie akvarka ma vacsi vplyv to prudenie + svetlo + hrubka vrstvy piesku nez zlozenie "zazracneho bahna"
Kazdy zo sposobov filtracie ma svoje +/- , nevyhodou klasiky je nutnost kupit a udrziavat odpenovac, doplnat stopove prvky (ak chovate koraly, ktore ich potrebuju), vyhoda je v jednoznacne intenzivnejsom odstraneni neziaducich latok z vody.
PONUKA:
Tym, ktori neveria odpenovacu ponukam 1000sk cash, ak si myslia , ze odpadova tekutina v odpenovaci neobsahuje koncentrovany odpad a pred mojimi ocami vypiju obsah nadobky s tym co odpenovac Tunze vyslahal za 1 tyzden. Ak sa najde niekto, kto to vyexuje, ma 1000 a ja na tomto mieste napisem obsiahly clanok o tom, ze odpenovac je zbytocny.
s pozdravom
Roman