sano napísal:Určite by nikto z nás z obchodu nepriniesol žiadne rybičky natesnané v malom sáčku, ako to previedol jirka.

Vubec nejsem hrdy na to, jak to dopadlo. Ale nebyly v nem dele nez hodinu a tesne, nez jsme vyrazili, jsme davali cerstvou vodu. Par hodin po vypusteni do kyble byly v poradku (chciply asi jen tri). Chcipat zacaly masivne az druhy den. Necekal jsem tak vysokou umrtnost. Vzal jsem jich tolik, protoze jsem si rikal, ze po karantene si ostatni radi vezmou.
Dnes bych to uz neudelal a odnesl jen par kusu.
Dnesni stav: zije jich neco pres 20, mam poter. Jsou mnohem teritorialnejsi nez jine gupky, jeden samec v malem akvariu ustavicne zahani dalsi dva samce do kouta. V nekolika jinych miniakva mi ze dvou samcu zbyl u samice pouze jeden. Ale toleruji poter.
Jsou docela plodne, poter nehyne.
Kdo chcete poter, ozvete se.
P.S. Uz jsem u nekolika starych kusu zaregistroval "nazval bych to uhnivajici ocas". Cast tela tesne pred ocasem zesvetla, udela se tam vylozene svetly pruh kolem dokola. Ryba neni tak aktivni, uhyne do dne.
Dal jsem par kusu k jedne posledni colise (ktera uz nestala za moc). Pred chvili jsem ji prave vytahl mrtvou. Takze doporucuji chovat tyto gupky samostane.

Prvni poter zmenil majitele .

Jirka Scobak napísal:Prvni poter zmenil majitele .

A za to veľmi pekne ďakujem

Mam dalsi poter na darovani.
Jsou velmi plodne .

inac dnes som tam opät bol a dost sa to tam zmenilo ,lebo odtial zmyzli tie velke rury medzi ktorymi boli dreva. taktiez poklesla hladina vody a zda sa mi ,ze prud je koli tomu o trosku silnejsi.

Minulý týždeň som obdržal láskavosťou priateľov z Blavy dunajské gupky. Hľadal som odolný kmeň, ktorý by sa hodil do nádrží pre invalidov.
Mám štyroch samcov a jednu samičku. Na pomnoženie som ich umiestnil nádrže na záhrade.
Už pri prvom pohľade upútajú eleganciou pohybu. Pri pohľade zvrchu je zrejmé isté predĺženie prsných a chvostových plutiev. Ich pohyb pripomína trochu malého jesetera. Je plavný, plynulý.
Na prvú potravu po trochu dňoch, malé komárie larvy, sa nevrhly nenásytne, ale začali ju konzumovať rozvážne, akoby neboli hladné.
Zaujímavé je, že sa vôbec neboja chovateľa.
Nakoľko v okolí sa pohybuje niekoľko mačiek, ktoré mi zlikvidovali viacročný chov kuniek obyčajných, tak nádrž prikrývam na noc igelitom.
Uvažujem ako umožniť prístup ku hladine nádržky hmyzu a zároveň ju ochrániť pred mačkami.Snáď na niečo prídem.
Svojimi trochu tlmenými farbami a elegantným prejavom si získali celú rodinu.
Bude treba pouvažovať, ako zachovať aj v nádržiach ich hlavné prednosti. Trochu predĺžené plutvy, elegantne pretiahnuté telo, náznak "divokosti" v sfarbení, teritoriálne chovanie a trochu divokosti v ich správaní. Zdá sa, že bez chovu vonku, cez leto, to nepôjde.

este doplnim tu divokost v spravani. divy samcekovia sa narozdiel od akvariovych odlisu tak ,ze sa medzi sebou nahanaju a zastrasuju a potom si ti najlepsi robia narok na samicku a ked sa najde nejaky ten tajny ctitel a boss to zbada, tak sa k nemu neprida a nenahana samicku ,ako je to u tych nasich akvariovych spolocnikov ,ale samceka a rostahuje pred nim plutvy ,aby mu ukazal kto je tu pan. Samicky maju v tomto smere ovela väcsi pokoj ako tie nase zdomacnene chudence ,ktore po celom akvariu nahana hlucik nadrzanych samcov.
PS:je to podobne ako u ramireziek . samcek samicke neublizi ,ale samcovy ktory sa pred nou zacne predvadzat, tak to uz hej.
PS:toto som pozoroval v svojom akvarku ,ktore mam vedla pisacieho stola takze donho cumym aj vdedy ,ked nechcem.

sano napísal:Uvažujem ako umožniť prístup ku hladine nádržky hmyzu a zároveň ju ochrániť pred mačkami.Snáď na niečo prídem.

Čo tak použiť sieťovinu s väčšími okami?

xDodox napísal: Čo tak použiť sieťovinu s väčšími okami?

ďakujem, dobrý nápad,
využijem ho.

sano

bojnicke kupele""su tam 3 jazierka a 1 tzv. teply potok. je to potok vytvoreny vypustanim vody z bazenov z kupelov. tak 3 roky dozadu bol este plny gupiek pavie ocko. samice obrovske az 7cm kusy samci malí.Bolo ich tam hadam na miliony-same hejna. aj dake mecune zelene sa nasli a platy. teraz uz po gupkach ani stopy. nejaky dobrak tam vysadil tlamovce,viac druhov je tam,a tie premnozili.chytil kusy aj 20cm.dari sa im tam. voda ma asi 30st. v zime taktiez.

Zdravím, tiež sa mi podarilo zohnať "Poecilia reticulata danubiensis" .
Ulovil som ich 10, pár metrov od výtoku z rúr.
1 mi skapala v prvú noc, druhú všetky prežili, ale jeden veľký samček je na tom zle.
Už sa tu spomínalo, že starším kusom zosvetlel chvost. To je môj prípad, teda prípad toho samčeka, ja len upresním pr detailov.

Už keď som toho samčeka ulovil, všimol som si, že má otrhanú chvostovú plutvu (povedal som si, že sa s niekým pobil, to sa spraví). Doteraz je taká.
Po dlhšom pozorovaní som zistil, že je najmenej aktívny, pomaly pláva pri hladine, málo žerie, nezaujíma sa o samice.
Dneska sa objavilo zosvetlenie chvosta. Okrem toho je chvost aj ochrntý, nedokáže ním hýbať a trochu ho sťahuje ku dnu. Od zvykšku tela je oddelený tenkým tmavým pruhom.
Rybka sa s tým chvostom trápi.

Nevie niekto, o čo môže ísť? Chémia, baktéria, vírus, pleseň?

Zasielam ešte fotku postihnutej ryby:
gallery/image_page.php?&image_id=14465

Tipuji, ze virus to nebude.
Videl jsem to casto. Postizena ryba pokazde do cca 24 hodin chcipne.
Nicmene moje dunajske gupky se uz stabilizovaly, uz dlouho zadna nechcipla. A zajimave je, ze i v elementkach poter roste a uz jsou z nich slusne rybky. Zajemcum mohu venovat. Jsem v BA.
Nejlepsi zpusob, jak aklimatizovat zivorodky v novem prostredi, je dat je tam jako poter. To nikdy nechcipnou.

Zrejme je to však niekde v tých gupách, pretože ten kus bol zvláštny už keď som ho chytil. Ten stres z prevozu to možno v ňom len zobudil alebo urýchlil.
Neviem, nevyznám sa v gupkách, ale mávajú takýto problém aj bežné akváristické populácie alebo je to špecifikum "Dunaja"?

Trochu som sa nad tým zamyslel. Nie som biológ ani lekár ani nič podobné, čiže môžem byť úplne vedľa, ale nieje to zlá hypotéza.
Zdá sa, že je to spojené s nervovým systémom - spomínal som to, že ryba chvostom neokáže hýbať, teda je ochrnutý
Môže to byť teda niečo ako tetanus. Ten sa správa podobne, napáda najprv periférie nervovej sústavy(nohy, ruky, chvost...). Postupuje ďalej, až je postihnutý úplne ochrnutý, ale ešte stále fungujú zmysly, dýchanie a srdce. (to je aj prípad chorej gupky, ochrnutie postupovalo stále ďalej, už sa nemohla hýbať, ťažilo ju ochrnuté telo, ale bola živá a chcela žiť bolo vidieť ako sa snaží )
Nakoniec zlyhajú aj srdce a pľúca.

Neviem, či to je ale naozaj tetanus, možno je to nejaká genetika, možno niečo podobné tetanu, možno niečo úplne iné. Najdôležitejšie je vedieť, ako sa tomu dá do budúcnosti vyhnúť. A to neviem.

Moja skúsenosť z marca 2007 Vašu hypotézu vyvracia-kúpil som v akvaristike "šľachtené" gupky a jedna znich mi "odišla" presne Vami popisovaným spôsobom, zosvetlený prúžok na chvostovom násadci, postupne zaplesnenie na tejto časti, po kúpeli v hypermangáne vznik krvavej rany a gupka do 24hodín odišla. Celý priebeh trval cca 5dní. Jediné pozitívum bolo, že hoci tam boli aj iné gupky (nebola to karanténa) ostatné to do dneška prežívajú bez chorobných príznakov.
P.S.: Po mojich skúsenostiach neodborníkom bez laboratórneho vybavenia je škoda sa hlbšie zaoberať liečením rybky - treba ju oplakať a ísť ďalej...

Ja som si bol nalovit gupky z Dunaja 2 krat. Prvy krat som ich vzal asi 50 a dal vsetky postupne do (pre ne) novej vody a do 2 dni mi vsetky posli na spominanu (asi) plesen, akurat ostal cik, alebo hruz (neviem presne) co sa mi k nim vplietol pri vylove a zije dodnes.
Nedalo mi to a tak som isiel pre gupky po druhy krat a vzal som ich o daco menej asi 30 a umiestnil do inej nadrze, ale s tou dunajskou vodou, v ktorej som ich doniesol. Pocas dalsich 2 dni mi skapalo asi 5 a zvysok krasne prosperuje. Dokonca velmi ochotne zeru Sera Floru.
Tymto som chcel reagovat na prispevky a doporucit TDI-gupky umiestnit do nadrze aj s vodou z Dunaja a postupne zvykat na vodovodnu.

No vodou to urcite nieje. Povedal by som ze je to chovatelom ako ich prenasa nie v sacku ,ale ako s nimy zaobchadza pri ich loveni a prenasani zo sietky do sacku . Ja som im vodu normalne vylial a sup do akvarka a ziju vsetky a to som ich bol lovit aj 3 krat a 3 krat som to tak spravil. Raz mi skapala 1 samicka a bolo urcite koli tomu ,ze som s nou bezal ku sacku z jedneho brehu na druhy ,ked mam len tak povedat tak to bolo asi 8m, a do rana ju kleplo. S ostatnymi som nemal problem ,lebo som mal sacok stale pri sebe a hned som ich donho mohol dat. takze vodou to neni a ani nebolo skor sa pozri ake chyby si spravyl a tiez davam doraz na to ,aby si s nimy zaobchadzal nie ako s rybyckami ,ktore mas zadara a ktorych je tam dost,len si staci nalovyt kolko chces ,ale ako so svojimi vlastnymi zverencami a potom sa ti nic nemoze stat...
PS:Teraz je to tam dost zmenene ,lebo to koryto co tam bolo uz styhli zarovnat buldozery a ked som tam naposledy bol ,tak som vydel iba par kuskov oproti tomu co tam bolo predtym.
PS2: keby mal niekto zaujem o samicky tak mam na rozdanie a ked sa nik nenajde tak ich tam pojdem asi supnut naspät odkial som ich zobral ,takze keby niekto chcel doprovod tak sukromne spravy mam k dispozici -aspon nepojdem sam.

Ahoj,

tvoje gupky sa začali množiť, majú celkom pekné potomstvo. Nečakal som to v takých horúčavách. Kŕmim ich pre istotu len komárimi larvami. Zrejme im idú k duhu.lebo samička po dvoch týždňoch je už opäť pekne zaoblená.

Maj sa.

sano

Praveze zaobchadzal som s nimi myslim celkom rovnako s oboma varkami. Jediny rozdiel bol iba ten, ze som ich dal potom do nadrze aj s tou vodou z Dunaja a vsetko funguje.

TropheuS napísal:Praveze zaobchadzal som s nimi myslim celkom rovnako s oboma varkami. Jediny rozdiel bol iba ten, ze som ich dal potom do nadrze aj s tou vodou z Dunaja a vsetko funguje.

no takze si ich aj inak prenasal . jedny si rovno vylial do akvarka a s druhymi si sa mohol vselijako hrat aby si ich dostal zo sacka. tiez za to moze aj pocasie ked je teplo tak vo vode sa rychlejsie spotrebuje kyslik co pri prenasani takehoto mnozstva .... ale stale tvrdim ,ze vododou to neny ,lebo ked nevies tak jirka nalovil gupky a supol ich aj s vodou z dunaja do vedra a minimalne 80% z nich mu posli, nez ty ich tiez das tiez s tou vodou a nist,ale ked ich das hned do cistej tak ti skapu????. ,mame tu dve rozne teorie jedna jirkova hovori -prec s tym sajrajtom z dunaja a potom ta tvoja ,ktora tvrdi- nechat ich v tom este plavat nech si zvyknu... takze uz aj laikovy dojde ,ze vodou to byt nemoze....

Ak das akukolvek rybu do vody inych hodnot v akej fungovala-je v strese. A stres moze sposobit akekolvek napadnutie chorobou, pripadne prepuknutie parazitov, co sa pravdepodobne udialo v mojom prvom pripade. Ine je, ak rybu na vodu privykas postupne a menis casti vody povedzme kazde 2 dni. Je pravda, ze svoju ulohu mohla zohrat aj manipulacia, ale vzdy som sa snazil ryby cim najskor dostat z vedra do nadrze co najsetrnejsim sposobom. Pocasie bolo v oboch pripadoch takmer zhodne, cize tomu velmi ulohu neprikladam. Cital som Jirkov prispevok, prave pre to som sem napisal moju paradoxne odlisnu skusenost. Rozdiel mohol byt aj v hodnotach jeho akvariovej vody a mojej pri vpusteni ryb.

Moje poďakovanie za dunajské gupky patrilo slademu.
Ani jedna z nich a mám ich už skoro dva mesiace, nepošla.

sano

neviete niekto o podobnej lokalite na vychodnom slovensku???

Pozri si tuto temu od 2 strany tam je to uz spomenute.