Presunuli sme sa ku Draždiaku do Oázy, drahota strašná, čo to sme si dali a načreli hlboko do vrecka, na ozrejmenie: len obyč čapovaná kofola stála 1,25 E (v Petržalke je inde za 1E). Na rozdiel od stretiek v klubovni, kde nás musia naše polovičky rozháňať telefonátmi hlboko v noci, tu sme sa spontánne roztratili o 22.00.
Dcéra si objednala grilované rebierka a doniesli jej falat bôčika- ako varoval Miloš.
Šli sme si ešte zaplávať, najbližšieho rybára dcéra poprosila nech nám postráži Morkyho aby neušiel z kabely, rybár mal radijko, Morky spokojne drichmal, jemu sa zadaril nádherný kaprík 42 cm, nechcelo sa mu ho niesť domov a čistiť, tak som ho poprosila nech mi ho predá
, za pár kováčikov som si macka odniesla v mokrom tričku, spokojné obe strany
, do vane, na druhý deň úder do temena, filetky, neuveritelne dobré mäsko
. Kapre som nikdy nejedla- bolo mi odporné mäso, ale tento bol výborný, mäsko nenapáchnuté blatom, odpadom. Obsah žalúdka- blato, piesok, kamienky a maxi množstvo rozdrvených schránok ulitníkov (tie malé trojuholníkové čo ich je plný Draždiak).