na streche hradu a na veku filtra vidno slimáčiky - kotúľky. Pomáhajú s bioodpadom a riasami už 8 rokov. Nedám na ne dopustiť.

vľavo od filtra - jedna z preživších chúďatok Sagittarie.

okolo hradu sa omotáva živý prírastok z burzy - Ceratophyllum.

Nad ľavou vežou uniká zo záberu Betta - samec, v poradí už druhý Modron.

... začnem od Modriny. Ostala sama a nudila sa, bola smutná (ktovie, možno sa jej nepáčilo, že bola zrazu najstaršia). Kúpili sme dve gupky, aby mala zábavu. Bavila sa dobre, asi tak 2 dni, potom ju omrzeli. Neváhali sme dlho a prikúpili sme jej iného samčeka. Hjá, to už bolo čosi! To bol partner na úrovni. A menší. Na ňom si zgustla. Doriadila ho, chudáka. Aby to vôbec prežil, museli sme ju dávať do samotky. Ale nepomohlo. Bola to agresívna baba. A nechcela sa zmieriť s tým, že by sa mala s akváriom pekne deliť. Aj na to doplatila, keď sa metala pri prenášaní do samotky...

Pri tom všetkom obe gupky žili pokojným životom. Až keď Modron II ostal sám, začal si ich všímať a preháňať. Tomu neboli pod úroveň. Obe gupky boli samčekovia. Ten s väčšou chvostovou plutvou napodiv prežil a žije dodnes (22.2.2019). Občas si dajú preteky, ale Modron II je už trochu vychovaný. Keď nájdeme Parapeta vystresovaného trčať na jednom mieste, nasleduje trest. Už netreba izolačku. Stačí pustiť vzduchovanie, to sa Modronovi po chvíľke zhnusí. Občas zalezie do väzenia - do toho hradu. Obdivuhodne sa vmanévruje hoci cez to úzke okno na vyššej veži.