Chcel by som vedieť, či je možné "preniesť" ikry do iného akva? Vzhľadom na ich citlivosť a krehkosť.
Viem, že je potrebné čo najidentickejšie zosúladiť tie akvarká /hodnoty/, ale nie je to vždy možné. Všetky hodnoty sa musia rovnať?? Je potrebné vyrovnať aj ph??
A ohľadom ikier tetier všeobecne, čo je potrebné splniť pre správny vývoj plodu?

Ak má niekto s niečím takým skúsenosti, poprosím o vyjadrenie

Za rady vopred ďakujem

neviem či je to rovnaké ale ja som prenášal ikry aj zo samcom prísavníka v keramickom ukryte z jedného akva do druhého a ikry prežili a dokonca aj mladé boli. Zaleží na čom su ale hlavne aby boli stale vo vode napr nejakým pohárom alebo rozrezanu umelu flašu použiť.

u prísavníkov je to niečo iné, oni majú ikry pripevnené pevne na nejaký podklad a tetry sú ryby, ktoré sa trú voľne!! tam nie je s čím preniesť

Spaiky69 napísal:u prísavníkov je to niečo iné, oni majú ikry pripevnené pevne na nejaký podklad a tetry sú ryby, ktoré sa trú voľne!! tam nie je s čím preniesť

Niekoľko iker sa podarí preniesť s trecím substrátom napr. na jávskom machu.

arowana: hmmm, máš skúsenosti s tetrami??, oni majú ikry, ktoré sa vôbec neprichytia na žiaden substrát /aspoň neónové/, padajú dole, až kým nespadnú úplne na dno, takže s tým machom, nie je to možné!!

Spaiky69 napísal:arowana: hmmm, máš skúsenosti s tetrami??, oni majú ikry, ktoré sa vôbec neprichytia na žiaden substrát /aspoň neónové/, padajú dole, až kým nespadnú úplne na dno, takže s tým machom, nie je to možné!!

Neviem síce aké sú s tetrami tvoje praktické skúsenosti, ale v tomto s tebou za žiadnych okolností nemôžem súhlasiť a to ani s neónkami.
Mnoho tetier , napr. zástupcovia rodu Nanostomus strácajú lepivú schopnosť cca po pol hodine po nakladení, keď ikerný obal nabobtná a ikra zväčší svoj objem na dvojnásobok , ale mnoho druhov túto schopnosť nestráca po celú dobu vývoja ikry.

tak ikry nasaj cez hadicku od bublinkovaca do nejakeho vedra alebo lavora a potom ,len obsah vylej do pripraveneho akvaria.

arowana: aby sme sa rozumeli , ja sledujem ikry priamo pri trení /tam je vidieť, že padajú na dno/ a potom až ca. hodinu neskôr, kedy je už vidno, či je ikra oplodnená, alebo nie a vtedy už nemá žiadne "lepivé" schopnosti. Vtedy sa už dajú v pohode premiestniť.
aj slade14: viem ako na to, ale mňa skôr zaujímala "kvalita" vody, jednotlivé hodnoty, či to neuškodí ikrám resp. či ich to "nezabije" Odsať by som ich mal vedieť

ked zmena vody tak minimalna ,lebo odkalovanim mozes stiahnut ikry aj s celou vodou aku mas vo vytieracke a nasledne tuto vodu das do odchovneho akva (je to tak lepsie ako ked sa ikry prenasaju bez vody). PH by som si nevsimal ,lebo väčšina z nas tu hned po nerese pusta vzduchovanie (ikry potrebuju kyslik a by nezplesniveli) a tak sa do vody dostava kyslik co PH posuva do alkalickej oblasti takze ziadnu vedu by som z si z ph nerobyl .

Spajky: nechapem, co ti vlastne robi problemy. Ved to odsaj aj s dostatkom vody a tympadom nebude ziadna zmena v kvalite a parametroch. Resp. odlov rodicov a nemusis nic nikam prenasat/odsavat. Predpokladam, ze ich na vyter premiestnujes a neide ti o spontanne vytery v spolocenskych nadrziach.

slade14 napísal:ked zmena vody tak minimalna ,lebo odkalovanim mozes stiahnut ikry aj s celou vodou aku mas vo vytieracke a nasledne tuto vodu das do odchovneho akva (je to tak lepsie ako ked sa ikry prenasaju bez vody). PH by som si nevsimal ,lebo väčšina z nas tu hned po nerese pusta vzduchovanie (ikry potrebuju kyslik a by nezplesniveli) a tak sa do vody dostava kyslik co PH posuva do alkalickej oblasti takze ziadnu vedu by som z si z ph nerobyl .

Trochu ti musím oponovať, nakoľko práve zapnutím vzduchovania a tým pádom zvyšovaním pH sa počas embryonálneho vývoja narobí najviac chýb. U nejakých mreniek a "plevelnejších" druhov to síce nepredstavuje problém, ale u citlivejších rýb je to najlepší návod k neúspechu, ako prísť o celý výter.
Oplodnená ikra v správnej vývojovej vode sa spľahlivo vyliahne aj bez vzduhovania.
Osobne zlievam výtery do väčších nádrží až po prvom kŕmení a po čiastočnom, niekoľkodňovom kontinuálnom dolievaní temperovanej vody. Plôdik to znáša omnoho lepšie a s menšími stratami.

Norman: Nie, o žiaden spontánny výter v spoločenskom akva mi nejde. Mám akva na výter /v ktorom je na dne rozprestrená rašelina, z dôvodu nárokov tetier neónových/ a potom akva na "odchov", ktoré je bez súbstrátu na dne a je v ňom len jávsky mach.
Ide mi o to, či by som mohol ikry hneď po oplodnení premiestniť?? /pričom parametre v týchto dvoch akvarkách nie sú zhodné/ hlavne to pH

Mal by som ešte jednú otázočku , ako znížim pH do veľmi kyslých hodnôt?? /4 - 5 pH/

Spajky nechcem sa ťa dotknúť, ale tvoje riešenie výteru neóniek nemá logiku.
Uvádzaš, že nejde o spontánne výtery v spoločnom akvárku a napriek tomu ťa trápi prekladanie iker do inej nádrže ? Prelovujú sa generačné ryby a nie ikry !
Vytierať tetru neónovú P.innesi na vrstvu rašeliny, to už skutočne logiku nemá žiadnu.
A kôli čomu potrebuješ znižovať pH do extrémne nízkych hodnôt 4-5 ???
Tieto hodnoty znesie napr. Ch.axelrodi, N.palmeri, ale pri obyč. neónke je to proti zdravej logike.
Odporúčal by som si trochu niečo o tejto problematike teoreticky naštudovať, nakoľko tápaš svojím pokusničením mimo realitu.

arowana: Moje vedomosti a poznatky čerpám z fór, a každý tam píše o svojom. Dal som si dve a dve do kopy, a výsledkom bolo toto. Takže tak!
Prelovujú sa generačné ryby??, to ako už schopné jedince??, alebo čo? Prečo je tam tá rašelina a prečo extrém ohľadom pH??, Neónky sa mi nechceli vytrieť! Potrebujú nejaký stymulant k neresu /aspoň tak som sa dočítal/ a to je nízke pH alebo nárast teploty v akva /tak o dva stupne/ Tak preto! Podľa zatiaľ získaných osobných skúseností sa mi zdalo toto riešenie nevyhnutné, no a s tým prenášaním ikier, porozmýšľam!

Problémom je, že na rozličných fórach prispievajú aj ľudia / čo je horšie, že špatne poradia neskúseným / aj prispievatelia, ktorý o danej téme nemajú ani poňatia.
Prelovujú z vytieračky po výtere generačné, t.j. chovné ryby a nie ikry. Voda sa okyseluje napr. rašelinovým extraktom kôli tomu, aby sa ponížilo pH a zároveň humínové kyseliny obsiahnuté v kyslých rašelinových extraktoch , ryby aj počas výteru hormonálne stimulujú k zvýšenej neresovej / výterovej / aktivite.
V prípade neóniek obyčajných / P. innesi / je pH 4-5 často smrtelné aj pre dospelé jedince , o plôdiku ani nehovoriac / pri náhlom poklese, ako je napr. prelovenie z akvária s pH okolo neutrálu /.

Spajky túto tému sme už preberali napr. tu :

viewtopic.php?t=5768

lenže to je v tom, že ja som z tamtoho fóra čerpal!! Po oživení spomienok som zistil, že ty sám preferuješ rašelinu priamo vo vytieračke, tak prečo to mne neodporúčaš??
S tým pH som to dosť prehnal , treba sa nad tým iba zasmiať . Už som svoje dosiahol, chcel som pH v medziach 5,5 - 6,5.

Spajky , opäť si niečo nesprávne pochopil.

Rašelinu uprednostňujem vo vytieračkách len pri kaprozúbkach, nakoľko sa doň vytierajú.
Pri iných skupinách rýb sa jedná len o výluhy rašelín a to je dosť podstatný rozdiel.

tak prečo si to odporučoval pri tetrovitých rybách?? ale veď pôsobí antibakteriálne, tak prečo potom nie??
Ja za rašelinový výluh považujem tú "vodu" čo vznikne, keď sa nechá rašelina vo vode, tzv. vylúhovať, mýlim sa??

Spaiky69 napísal:tak prečo si to odporučoval pri tetrovitých rybách?? ale veď pôsobí antibakteriálne, tak prečo potom nie??
Ja za rašelinový výluh považujem tú "vodu" čo vznikne, keď sa nechá rašelina vo vode, tzv. vylúhovať, mýlim sa??

Odporúčal by som ti ešte raz prečítať danú problematiku, pekne pomaly od začiatku a hlavne zamyslieť sa nad kladenými otázkami.
Máš v tom neskutočný chaos a duplicitne kladenými otázkami sa nikam nielen nedopracuješ, ale nikto ti nebude na kladené otázky ani donekonečna odpovedať. Keď to niekto iný zvládne, nech ti skúsi poradiť, pre mňa táto téma v súvislosti s tvojím problémom definitívne končí.
Neber to osbne, ale nie som schopný a ani ochotný rovnakú problematiku omielať pre každého individuálne.

ale tam sa nikto nevyjadril konkrétne k tetre neónovej, zato ja sa pýtam priamo!

spaiky69 a arowana dovolím si to zhrnúť pre spaikyho nakoľko som tú tému čítal celú a na základe toho som aj začal arowanovi písať SS. Spaiky za vyluh sa povazuje voda, v ktorej bola prípadne ešte stále je rašelina a do tejto vody sa nedávajú generačné ryby. Vyluhovaná voda (tá kde je rašelina) sa následne mieša s vodovodnou vodou v takom pomere aby si získal dané PH je to všetko o prepočtoch. Matematicky napríklad (snáď to tak je aj pri PH) keď máš 100 litrovu nadrž a potrebuješ tam vodu s PH 6. A máš k dispozícii napríklad výluh z rašeliny ktorý má PH 5 a vodovodnú vodu ktorá má PH 7 tak naleješ do tej 100litrovej nadrže 50 litrov výluhu (PH 5) a 50 litrov vody z vodovodu (PH 7) a získaš čo?? no 100 litrov vody ktorá bude mať PH 6 a až do tejto vody sa dávajú generačné ryby na neresenie. Výluh si môžeš podla mna robit aj napríklad vo flaši, snáď som niečo nepokazil lebo to už by som to vážne doplietol. A inak Arowana je správny akvarista nerobí mu problém odpovedať to si cením.

robo714 napísal:spaiky69 a arowana dovolím si to zhrnúť pre spaikyho nakoľko som tú tému čítal celú a na základe toho som aj začal arowanovi písať SS. Spaiky za vyluh sa povazuje voda, v ktorej bola prípadne ešte stále je rašelina..

Myslím, že nemáš pravdu s tím mícháním, protože pH je logaritmická stupnice, tzn. pH 5 je 10x kyselejší (větší koncentrace H+) než pH 6 a 100x větší než pH 7. Takže výsledkem toho tvého míchání (50L pH5 a 50L pH7) by podle mě bylo 100L ph5,5.

robo: nie je to az tak jednoduche pH stupnica je logarytmicka, takze voda s pH 5 je "100x kyslejsia" resp. obsahuje 100x viac H+ ionov ako voda s pH 7. Takze ak to mixnes 1:1 nebude vysledok s pH 6.

Arowana: pouzivas vobec na okyselenie raselinovy vyluh ? Nemas dostatocne kysly vystup z iontomenica a raselinovy vyuh alebo koncentrat pridavas len kvoli inym prvkom pre stimul k treniu ? Vo vztahu k tetram, pripadne inym rybam okrem kaprozubok.