Dlhšie som tu nebola, takže až teraz odpovedám. Malinké boli veľmi nadšené z tej artémie, dokonca som si ju potom doma sama produkovala. Krásne rástli, ale postupne odbúdali. Fakt ich rodičia nestačili ustrážiť. Takže k dnešnému dňu máme
jedného potomka, ktorý neskončil ako živá potrava. A chudáčik prísavník asi zomrel od hladu, alebo od strachu, lebo chorý nebol. Aby neboli sami dokúpila som do akvária ešte dva druhy iných rybiek, ale nepamätám si tie názvy. Sú modré jeden má čierne pásiky vodorovne a je užší a dlhší(fakt krásavec), ten druhý má čierne pásiky zvisle a je trošku väčší (čo ten robí s kamienkami to nie je možné, hĺbi jamy, robí kopce...). Nakoľko som vedela, že ostriežiky sú
tak som ich vybrala, celé akvárko prerobila a potom spoločne vpustila. Čo sa robilo potom, nechcite vedieť! To boli boje. Sedeli sme všetci pred akvárkom ako pred televíziou. No ale teraz je tam krásny pokoj, teritótia rozdelené a bitky vzniknú len vtedy, ak je narušené územie. Myslím, že sa vcelku znášajú. Mala som strach, že nebudem môcť mať s nimi žiadne iné rybky, ale je to dobré.