@Laco NY:
1. Áno, mimo intravilánu u nás rastú voľne tri druhy jelší:
-Jelša lepkavá (Alnus glutinosa) - hlavne nížiny a kotliny, najbežnejšia
-Jelša sivá (Alnus incana) - bežná v horských a podhorských oblastiach
-Jelša zelená (Alnus alnobetula, syn. A.viridis) - alochtónny (ešte nedoriešené) druh, prirodzene rastie nad hornou hranicou lesa v subalpínskom (v zmysle Zlatníka) stupni, u nás vysadená aj v horskom stupni
2. Najdôležitejší je obsah trieslovín (taníny) a humínových kyselín. Pôsobia (v primeranej koncentrácii) pozitívne na ryby a krevety. Môžu negatívne ovplyvňovať rastliny a nitrifikáciu. Zmäkčovanie vody a znižovanie pH je pri bežne používaných množstvách šištíc zanedbateľné (humínové kyseliny sú veľmi slabé kyseliny). Zafarbenie vody výluhom mení svetelné spektrum a intenzitu osvetlenia, čo sa rastlinám tiež nemusí (ale niektorým naopak môže) páčiť.
3. Forma použitia nie je dôležitá z hľadiska obsahu tanínov a humínov. Ale treba počítať s tým, že voľne pohodené šištičky sa začnú po čase rozkladať a znečisťovať vodu, takže je vhodné ich vybrať. Naopak, ak máš v akváriu veľké krevetky alebo raky, je vhodné ich v akvárku nechať ako potravu.
Ak by sme chceli byť presní, korektné pomenovanie je "šištička", (nie šiška, šištica, atď.), patriaca medzi tzv. združené súplodia. Fylogeneticky je to zdrevnatená jahňada (súkvetie).
Spomínaný článok o organických prírodninách je v časopise
Akvárium č.7 .