Romeo a Julia po vychodnarsky
R: Julčo moja.
J: Co muj drahý,milovaný?
R: Ty spanilý kvitok,co prežuvaš jak dobytok,ty hvizdo jasná na nebe.
J: Idz het, bo jak ce ocec uvidzi,ta máš po chľebe.
R: I život dám za tvoje krásne oči,i pod rozbehnutu kuru skočím.
J: Romo,idz het,bo jak ce ocec zbači,zobere vzduchovku,a ty puščiš do gači.
R: A tote tvojo krive zuby,už naďaľku vidno,jak ci terča z huby.
J: Prahnem po tebe jak ryba na suchu,jak topiaci še po vzduchu.
R: Ta co máš,mentálnu poruchu?
J: Znaš co,kupila mi sebe ten nový harčok poky.
R: Dumal mi sebe...stačí,že popatrim na tvojo šumne boky.
J: Jój,vitor pridze..dviha,še mi hriva
R: Moja cetka staku rendu chodbu zmyva,a máš také ideálne miery,
ľen tak-tak še mi ujdzeš do dzveri.
J: A nasadziš mi perscenok,na moj šumny maly paľec?
R: Kašli nato,a podz rovno na vec.
J: A co chceš teraz,za mesačnoho svitu?
R: Nebudz ku mne taká,a puš me do bytu!
J: Nééééé,nemožem ty moj Mustangu dzivoky,bo ocec už vzadu, nabíja broky.
R: Chcem byc tvuj muž!!.. Nebudz ku mne taká, a dnuka me pušť!
Ja še o tebe dobre postarám.
Júliin Otec : A ja ci zo vzduchovku ric rozparam!!
