fazyl, krásna rozlúčka (Zbohom Takashi Amano), škoda, že som sa k nej dostal až teraz a nie skôr. Ako som dočítaval časopis až mi prišlo ľúto, že Amana nikto nikde v časopise ani nespomenie (aj keď síce Vinco tam tuším niečo spomenul)...
Ale to čo som práve dočital ma naozaj dojalo. Je to tak autentické, osobné a úctivé, že mi skoro až slzička vybehla. Tak aj ja sa teda aspoň takto pripájam k poslednej poklone veľkému majstrovi. Pred oboma, smekám.
P.S.: Možno to sem úplne nepatrí, ale tak som si povedal, že malý feedback snáď nezaškodí.
A samozrejme, parádne číslo ako vždy, ďakujeme