"
Chvostoskoky
Chvostosoky sú predstaviteľmi bezkrídleho hmyzu žijúceho v rozličných prostrediach. Zástupcov možno nájsť v listovom opade, na poliach, lúkach, brehoch riek a v lesoch. Chvostoskoky sa živia zväčša rozkladajúcimi sa organickými látkami, riasami, podhubím a rôznymi časťami rastlín. Sú významnou časťou pôdy, pretože zohrávajú dôležitú úlohu pri tvorbe humusu v pôde.
Chvostoskoky majú podlhovasté, bezkrídle telo a vyvinutú hlavu s tykadlami. Veľkosť tela sa pohybuje od 0,3 do 10 mm. Z významných zástupcov sa na komposte najčastejšie vyskytujú chvostoskok obyčajný a chvostoskok zelený."
Zdroj:
http://www.biospotrebitel.sk/clanok/134 ... isku-2.htm
"
EKOFYZIOLOGICKÉ ADAPTÁCIE
U jaskynných chvostoskokov je rozmnožovací potenciál nižší ako u povrchových druhov. Troglobionty majú spomalené biologické procesy, zníženú schopnosť regulovať straty telesnej vody a tendenciu k zvýšeniu obsahu tuku v tkanivách. Rozmnožovanie nemá periodicitu striedania dňa a noci, alebo ročných období; závisí od prítomnosti potravy v tomto prostredí. Niektoré jaskynné chvostoskoky majú tendenciu ku geofágii, t.j. ku konzumácii jaskynných sedimentov a dokážu dlhšie hladovať (Thibaud a Deharveng, 1994). Stygobiontné druhy sa dožívajú 15 krát viac ako povrchové druhy a všetky vývinové štádiá sú predĺžené.
Pôvod troglobiontov je veľmi starobylý – siaha pravdepodobne až do treťohôr (terciér), kedy na našom území prevládala vlhká subtropická klíma. Tieto druhy začali prenikať do podzemia s nástupom nepriaznivého podnebia počas ľadových dôb v starších štvrtohorách. Pokročilý stupeň adaptácií na jaskynné prostredie naznačuje, že ich evolúcia prebiehala dlhší čas. Niektoré troglobionty možno označiť za glaciálne relikty, t.j. pozostatky chladnomilnej fauny z ľadových dôb. Morfologické znaky majú menej nápadne vyvinuté (kratšie končatiny, prítomnosť redukovaného zraku, a pod.)."
Zdorj:
http://www.sss.sk/s.php?m=34